Choď na obsah Choď na menu
 


Ryby

11. 1. 2009

Ryby

Základné funkcie

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne - tvorí ju jednoduchý mozog a miecha.

Dýchanie

Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierníky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života, v tom čase sú oveľa náchylnejšie. Známe pancierničky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosferický vzduch črevnou sliznicou.

Vek

Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 - 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 - 5 rokov, kaprozúbky 1 - 4 roky, prísavníky Ancistrus - 8 - 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov.

Rast

Akvarijné ryby rastú postupne. Všetko závisí od mnohých faktorov. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú - ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Sú však niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu - polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro zomrieť.

Teplota tela

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela - patria medzi poikilotermné živočíchy - to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi - ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela - vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je nanajvýš vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek - keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Pýtate sa ako to viem, bohužiaľ omylom som to "vyskúšal" - čiže asi najvyššia teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Zrak

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy.

Sluch

Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú - ak sa vám to zdá - tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy.

Bočná čiara

Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Hmat, čuch

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky.

Chuť

Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

briliant vášho akvárka

(Rybnikarka, 11. 1. 2015 16:34)

Čo takto sa naučit viac o Betta Splendens?

www.rybabettasplendens.blog.cz

chov

(loanduko, 3. 1. 2015 17:19)

Chyba tam chov

Re: chov

(ferdo mravec, 3. 1. 2015 17:41)

asi tak

druhy

(Martina , 25. 7. 2011 20:48)

Chcela by som sa opytat ake ryby by mohli ist do malych gulatych akvariach bez filtra

Re: druhy

(tomik, 27. 3. 2012 16:21)

bojovnice mozu do kruhoveho a bez filtra aj bez okislicovaca

Re: druhy

(klaudika, 18. 11. 2012 20:36)

napr.................. das tak 5 cm

Druhy

(Kamila, 4. 4. 2011 21:17)

Ja by som sa len chcela spýtať či nevieš aké druhy domácich rýb v akvárium existujú :-)

totálna

(derfg, 22. 11. 2010 20:55)

kokotina

Chov

(Marek, 21. 3. 2010 16:06)

Dobre to je ale važne treba tam ešte chov :) inak dobre :)

ahoj

(alojz, 19. 3. 2010 14:56)

ahoj te

este nieco o stravovni

(veronika, 10. 11. 2009 20:02)

chiba mi este nieco o stravovani rybi

málo

(Tereza, 9. 11. 2009 18:22)

Chýba niečo o chove .

RYBY

(Rosalinda, 27. 1. 2009 14:54)

Ryby , rybky , rybyčky