Choď na obsah Choď na menu
 


Privikanie

12. 4. 2009

Privykanie

Škrabkanie na zadočku mnohé morčatá zbožňujú
Mám ťa rád

Keď morča donesiete domou, bude veľmi vystrašené, po stresujúcej ceste sa ocitlo v neznámom prostredí s neznámymi ľuďmi. Nakoľko v chovprodukte sa morčatám nevenujú, na ľudí všeobecne nie sú zvyknuté. Žrať mu hneď po príchode domou ani zatiaľ z ruky dávať nemusíte, aj keby bolo ako hladné, zo strachu žrať nebude. Zo svojich vlastných skúseností môžem doporučiť hneď začať s privykaním. Zoberte si ho na kolená, nezabudnite na nejakú handru, aby vás nepocikalo a hladkajte ho čo najdlhšie, jak sa vám bude chcieť. Ako som už spomenula, každé morča má inú povahu, a preto fáza privykania môže trvať od dvoch hodín, do jedného roka. Väčšinou však týždeň až dva mesiace. V niektorých literatúrach sa odporúča nechať morča aspoň niekoľko dní na pokoji a nechytať ho, z vlastných skúseností však môžem povedať, že čím dlhšie ho necháte na pokoji, tým dlhšie si bude privykať. A hlavne, ak by ste mu hneď dali do klietky domček, zalezie do neho a stále bude bojazlivé. Preto nič nebráni tomu, aby ste začali hneď, a brávali si morča čo najčastejšie. Iste, sprvoti bude vystrašené, tomu sa však nevyhnete nikdy. Ak ste si kúpili rovno dve morčatá, budú to mať jednoduchšie, nebudú sa cítiť tak sami. V tomto pre nich neľahkom období si budú navzájom oporou, preto je veľká pravdepodobnosť, že aj neskôr spolu budú vychádzať dobre. Keď si ich však budete brávať, občas si ich berte aj po jednom, keď budú spolu, budú sa sústrediť hlavne jeden na druhého. Zo začiatku nedávajte do klietky domček. Morča by sa do neho stále schovávalo a dlhšie by si privykalo. Zo začiatku zrejme bude žrať, len keď bude samo. Keď si od vás prvý krát vezme potravu z ruky, bude to prvý úspech. Postupne si na vás privykne a bude sa s vami cítiť dobre, rozvalí sa keď ho budete hladkať, a bude si spokojne mrmotať. Vtedy mu môžete dať do klietky aj domček.

Sedíme v paničkinom lone a je nám fajn
Aké dobroty sa tu rozdávajú?

Každé morča má rado inak hladkanie, a vy postupne, keď vám začne dôverovať prídete na to, čo má rado to vaše a čo nie. Niektoré morčatá napr. nemajú radi hladkanie na zadnej časti tela, iné to milujú. Ale pri takom, ktoré má rado len hladkanie na určitých miestach je pravdepodobnosť, že si po dlhšej dobe privykne a nechá sa rado hladkať všade. Ak sa mu hladkanie páči, spokojne si krochká, príp. sa natiahne alebo vám oblizuje ruku. Ak sa mu to nepáči, rozčuľuje sa, odskakuje preč, alebo vyhadzuje zadkom do vzduchu príp. vás kope do ruky. Tak napr. môj Bertík zozačiatku neznášal, keď som ho hladkala na zadočku, teraz to miluje, natiahne sa a spokojne vrní. Alfréd takisto nemal rád hladkanie na zadku a ani na bokoch, mohla som ho hladkať len na malom mieste za hlavičkou a na iné si nezvykol. Robte len to, čo robí vášmu morčaťu dobre.


Možné problémy s privykaním

1. Morča sa trasie, keď ho hladkáte - strasie len keď sa ho dotknete rukou
Má buď zlé skúsenosti s predchádzajúcimi majiteľmi, alebo (pravdepodobnejšie) je priveľmi od prírody plaché. Počítajte s tým, že ak je to druhá možnosť, bude trvať aj rok, kým si privykne. Najlepšie urobíte, keď budete chovať spolu s ním druhé morča, bude sa mu privykať ľahšie. Sprvoti si musí zvykať len na vašu prítomnosť, preto si ho zoberte, zabaľte do handry a nechajte tak, napr. si ho dajte na kolená. Zatiaľ ho nehladkajte. Ak máte druhé morča a to nie je tak bojazlivé, to hladkajte, a ak bude pri tom aj rozprávať, to prvé to bude ukľudňovať. Počítajte s tým, že bude trvať zrejme dlhší čas, kým sa prestane triasť. Môj Alfréd bol taký, prestal sa triasť po cca. mesiaci alebo dvoch a zvykol si až po roku.

2. Máte ho už dlho ale stále sa pred vami schováva, neobľubuje hladkanie

Aj spočiatku plachá Nenuška si čiastočne zvykla

Málokedy sa také vyskytne ale vyskytuje sa. Je to morča, ktoré má viac z toho divého a minimum z domáceho, krotkého. S obľubou behá po byte, všetko by preskúmalo. Ale keď ho chcete pohladkať ujde. Ak sa nedá, tak aspoň splašene pobehuje či poskakuje. Ak si ho zoberiete na kolená, ak môže začne za chvíľu zoskakovať. Čo tu radiť. Má to v povahe. Samozrejme aj takéto morča časom trocha skrotne. Ale je možné, že hladkanie nezačne obľubovať nikdy. Príkladom je moja Nenuška, zo začiatku, keď som zabudla zavrieť dvierka klietky ušla a v noci behala po izbe. Teraz majú stále dvierka otvorené a už ju ani nenapadne ujsť. Veľký úspech bol, keď mi prvý krát z vďačnosti oblizovala ruku, keď som ju hladila. V klietke sa pohladiť nedá, ale keď si ju zoberem, už neuteká, spokojne sa usadí a občas aj mrmoce. Stalo sa z nej polokrotké prasiatko. Že si to vaše nezvykne nikdy nie je veľká pravdepodobnosť, ale aj výnimky potvrdzujú pravidlo. Ja som také morča ale ešte nemala.

3. Morča je zlostné, napáda druhé morča/tá

Máš pre mňa niečo dobré?
Fronta na dobrotu

Toto sa stáva najčastejšie keď je jedno morča zabývané a druhé ste neskôr prikúpili. Ich zblíženie môže a nemusí byť bezproblémové. Prvé morča niekedy berie druhého ako votrelca vo svojom revíri, často naňho útočí, hlavne ak to druhé je menšie. Najlepšie urobíte, keď rozdelíte klietku na dve časti nejakou sieťkou alebo pod. tak, aby sa niekoľko dní mohli len oňuchávať, ale nedostali sa k sebe. Tiež ich skúste nechať spolu prebehnúť v prostredí, ktoré je obom morčatám cudzie. Za nejaký čas by si mali na seba zvyknúť a bezproblémovo spolu žiť. Problémom ostáva, ak sa vám podarí kúpiť notoricky zlostné morča. Také je schopné naháňať iné morča po klietke a hrýzť ho. Ak ho hryzie tak, že mu vykusne chlpy alebo aj kus kože, oddeľte ich. Môžete skúšať spoločné privykanie so sieťkou, ale bude to určite problematické. Také morča je najlepšie keď sa chová osamote. Pokiaľ nespôsobuje druhému morčaťu zranenia, môžete skúšať zbližovať ich, alebo zlostné morča oddeľte. Pozor! Morčatá sa bežne občas kusnú, problémom to začína byť len vtedy, ak je to bezdôvodné, je to často, druhé morča kričí od bolesti, príp. krajný prípad spôsobené zranenia. Odôvodnené pohryznutie je napr. keď sa bijú o žrádlo, alebo jedno morča leží, a to druhé sa začne hrabať cez neho, vtedy ho pohryzne, ale len tak jemne, aby mu dal najavo, že sa mu to nepáči. Druhé morča nekričí a vtedy je to normálne a netreba sa nad tým znepokojovať. Problémová v tomto smere bola moja Nenuška. Bolo to veľmi zlostné morča a Sunny naháňala po klietke a hrýzla ju. Pred Bertíkom mala trocha rešpekt, ale nie natoľko, aby som mu raz nenašla vyhryznutý kus kože. To bolo ale naštastie jediný raz, keď zranila iné morča. Bola som z nej veľmi nešťastná a nevedela čo s ňou. Ale nakoniec si aj ona zvykla, hoci to trvalo pár mesiacov a prestala napádať ostatné morčatá. Teraz je s ňou kľud. Ale bolo to aj pre mňa veľmi bolestné obdobie. Problémové morčatá berte ako problémové deti, tých by ste sa tiež len tak nezbavili. Nenuška je dôkaz, že láska a trpezlivosť robia zázraky.

4. Morča náhle zmenilo svoje správanie
Či už to trvalo kratšie či dlhšie, konečne si na vás zvyklo. Nechá sa chytiť a žerie vám z ruky. A zrazu - z ničoho nič sa zmení a zase je to vystrašené morča, ktoré ste si kedysi priniesli domou a začne splašene behať po klietke pri najmenšom pohybe. Pravda je taká, že morča zažilo šok. A pritom mohlo ísť len o nejakú banalitu. Skúste porozmýšľať, čo to mohlo byť, a ak sa dá, nabudúce sa tomu vyvarovať. Nebojte, morča si teraz na vás rýchlo zvykne, bude mu to trvať deň či pár dní a zase bude ako predtým. Mne sa to stalo s Alfrédom. Nechápala som, čo to doňho vošlo, čo sa to stalo. Už bol zvyknutý a zrazu sa zase začal triasť keď som ho chcela hladkať, tak, ako zo začiatku. A potom mi to došlo. Moja Fifinka mala vtedy hnačku, a od zverolekára dostala injekcie, ktoré som jej každý večer pichala. A ona pritom tak jačala, jak keby som ju z kože drala. A to všetko počul Alfréd, ktorý si z toho musel vydedukovať, že sa deje niečo strašne zlé. A takto to dopadlo. Fifinku som odvtedy pichala tak, aby to Alfréd nepočul, a ten si za pár dní zas zvykol. Kamoškine morča zase dostalo takýto šok po tom, čo bolo prvý raz za búrky samo doma.

Privykanie

Škrabkanie na zadočku mnohé morčatá zbožňujú
Mám ťa rád

Keď morča donesiete domou, bude veľmi vystrašené, po stresujúcej ceste sa ocitlo v neznámom prostredí s neznámymi ľuďmi. Nakoľko v chovprodukte sa morčatám nevenujú, na ľudí všeobecne nie sú zvyknuté. Žrať mu hneď po príchode domou ani zatiaľ z ruky dávať nemusíte, aj keby bolo ako hladné, zo strachu žrať nebude. Zo svojich vlastných skúseností môžem doporučiť hneď začať s privykaním. Zoberte si ho na kolená, nezabudnite na nejakú handru, aby vás nepocikalo a hladkajte ho čo najdlhšie, jak sa vám bude chcieť. Ako som už spomenula, každé morča má inú povahu, a preto fáza privykania môže trvať od dvoch hodín, do jedného roka. Väčšinou však týždeň až dva mesiace. V niektorých literatúrach sa odporúča nechať morča aspoň niekoľko dní na pokoji a nechytať ho, z vlastných skúseností však môžem povedať, že čím dlhšie ho necháte na pokoji, tým dlhšie si bude privykať. A hlavne, ak by ste mu hneď dali do klietky domček, zalezie do neho a stále bude bojazlivé. Preto nič nebráni tomu, aby ste začali hneď, a brávali si morča čo najčastejšie. Iste, sprvoti bude vystrašené, tomu sa však nevyhnete nikdy. Ak ste si kúpili rovno dve morčatá, budú to mať jednoduchšie, nebudú sa cítiť tak sami. V tomto pre nich neľahkom období si budú navzájom oporou, preto je veľká pravdepodobnosť, že aj neskôr spolu budú vychádzať dobre. Keď si ich však budete brávať, občas si ich berte aj po jednom, keď budú spolu, budú sa sústrediť hlavne jeden na druhého. Zo začiatku nedávajte do klietky domček. Morča by sa do neho stále schovávalo a dlhšie by si privykalo. Zo začiatku zrejme bude žrať, len keď bude samo. Keď si od vás prvý krát vezme potravu z ruky, bude to prvý úspech. Postupne si na vás privykne a bude sa s vami cítiť dobre, rozvalí sa keď ho budete hladkať, a bude si spokojne mrmotať. Vtedy mu môžete dať do klietky aj domček.

Sedíme v paničkinom lone a je nám fajn
Aké dobroty sa tu rozdávajú?

Každé morča má rado inak hladkanie, a vy postupne, keď vám začne dôverovať prídete na to, čo má rado to vaše a čo nie. Niektoré morčatá napr. nemajú radi hladkanie na zadnej časti tela, iné to milujú. Ale pri takom, ktoré má rado len hladkanie na určitých miestach je pravdepodobnosť, že si po dlhšej dobe privykne a nechá sa rado hladkať všade. Ak sa mu hladkanie páči, spokojne si krochká, príp. sa natiahne alebo vám oblizuje ruku. Ak sa mu to nepáči, rozčuľuje sa, odskakuje preč, alebo vyhadzuje zadkom do vzduchu príp. vás kope do ruky. Tak napr. môj Bertík zozačiatku neznášal, keď som ho hladkala na zadočku, teraz to miluje, natiahne sa a spokojne vrní. Alfréd takisto nemal rád hladkanie na zadku a ani na bokoch, mohla som ho hladkať len na malom mieste za hlavičkou a na iné si nezvykol. Robte len to, čo robí vášmu morčaťu dobre.


Možné problémy s privykaním

1. Morča sa trasie, keď ho hladkáte - strasie len keď sa ho dotknete rukou
Má buď zlé skúsenosti s predchádzajúcimi majiteľmi, alebo (pravdepodobnejšie) je priveľmi od prírody plaché. Počítajte s tým, že ak je to druhá možnosť, bude trvať aj rok, kým si privykne. Najlepšie urobíte, keď budete chovať spolu s ním druhé morča, bude sa mu privykať ľahšie. Sprvoti si musí zvykať len na vašu prítomnosť, preto si ho zoberte, zabaľte do handry a nechajte tak, napr. si ho dajte na kolená. Zatiaľ ho nehladkajte. Ak máte druhé morča a to nie je tak bojazlivé, to hladkajte, a ak bude pri tom aj rozprávať, to prvé to bude ukľudňovať. Počítajte s tým, že bude trvať zrejme dlhší čas, kým sa prestane triasť. Môj Alfréd bol taký, prestal sa triasť po cca. mesiaci alebo dvoch a zvykol si až po roku.

2. Máte ho už dlho ale stále sa pred vami schováva, neobľubuje hladkanie

Aj spočiatku plachá Nenuška si čiastočne zvykla

Málokedy sa také vyskytne ale vyskytuje sa. Je to morča, ktoré má viac z toho divého a minimum z domáceho, krotkého. S obľubou behá po byte, všetko by preskúmalo. Ale keď ho chcete pohladkať ujde. Ak sa nedá, tak aspoň splašene pobehuje či poskakuje. Ak si ho zoberiete na kolená, ak môže začne za chvíľu zoskakovať. Čo tu radiť. Má to v povahe. Samozrejme aj takéto morča časom trocha skrotne. Ale je možné, že hladkanie nezačne obľubovať nikdy. Príkladom je moja Nenuška, zo začiatku, keď som zabudla zavrieť dvierka klietky ušla a v noci behala po izbe. Teraz majú stále dvierka otvorené a už ju ani nenapadne ujsť. Veľký úspech bol, keď mi prvý krát z vďačnosti oblizovala ruku, keď som ju hladila. V klietke sa pohladiť nedá, ale keď si ju zoberem, už neuteká, spokojne sa usadí a občas aj mrmoce. Stalo sa z nej polokrotké prasiatko. Že si to vaše nezvykne nikdy nie je veľká pravdepodobnosť, ale aj výnimky potvrdzujú pravidlo. Ja som také morča ale ešte nemala.

3. Morča je zlostné, napáda druhé morča/tá

Máš pre mňa niečo dobré?
Fronta na dobrotu

Toto sa stáva najčastejšie keď je jedno morča zabývané a druhé ste neskôr prikúpili. Ich zblíženie môže a nemusí byť bezproblémové. Prvé morča niekedy berie druhého ako votrelca vo svojom revíri, často naňho útočí, hlavne ak to druhé je menšie. Najlepšie urobíte, keď rozdelíte klietku na dve časti nejakou sieťkou alebo pod. tak, aby sa niekoľko dní mohli len oňuchávať, ale nedostali sa k sebe. Tiež ich skúste nechať spolu prebehnúť v prostredí, ktoré je obom morčatám cudzie. Za nejaký čas by si mali na seba zvyknúť a bezproblémovo spolu žiť. Problémom ostáva, ak sa vám podarí kúpiť notoricky zlostné morča. Také je schopné naháňať iné morča po klietke a hrýzť ho. Ak ho hryzie tak, že mu vykusne chlpy alebo aj kus kože, oddeľte ich. Môžete skúšať spoločné privykanie so sieťkou, ale bude to určite problematické. Také morča je najlepšie keď sa chová osamote. Pokiaľ nespôsobuje druhému morčaťu zranenia, môžete skúšať zbližovať ich, alebo zlostné morča oddeľte. Pozor! Morčatá sa bežne občas kusnú, problémom to začína byť len vtedy, ak je to bezdôvodné, je to často, druhé morča kričí od bolesti, príp. krajný prípad spôsobené zranenia. Odôvodnené pohryznutie je napr. keď sa bijú o žrádlo, alebo jedno morča leží, a to druhé sa začne hrabať cez neho, vtedy ho pohryzne, ale len tak jemne, aby mu dal najavo, že sa mu to nepáči. Druhé morča nekričí a vtedy je to normálne a netreba sa nad tým znepokojovať. Problémová v tomto smere bola moja Nenuška. Bolo to veľmi zlostné morča a Sunny naháňala po klietke a hrýzla ju. Pred Bertíkom mala trocha rešpekt, ale nie natoľko, aby som mu raz nenašla vyhryznutý kus kože. To bolo ale naštastie jediný raz, keď zranila iné morča. Bola som z nej veľmi nešťastná a nevedela čo s ňou. Ale nakoniec si aj ona zvykla, hoci to trvalo pár mesiacov a prestala napádať ostatné morčatá. Teraz je s ňou kľud. Ale bolo to aj pre mňa veľmi bolestné obdobie. Problémové morčatá berte ako problémové deti, tých by ste sa tiež len tak nezbavili. Nenuška je dôkaz, že láska a trpezlivosť robia zázraky.

4. Morča náhle zmenilo svoje správanie
Či už to trvalo kratšie či dlhšie, konečne si na vás zvyklo. Nechá sa chytiť a žerie vám z ruky. A zrazu - z ničoho nič sa zmení a zase je to vystrašené morča, ktoré ste si kedysi priniesli domou a začne splašene behať po klietke pri najmenšom pohybe. Pravda je taká, že morča zažilo šok. A pritom mohlo ísť len o nejakú banalitu. Skúste porozmýšľať, čo to mohlo byť, a ak sa dá, nabudúce sa tomu vyvarovať. Nebojte, morča si teraz na vás rýchlo zvykne, bude mu to trvať deň či pár dní a zase bude ako predtým. Mne sa to stalo s Alfrédom. Nechápala som, čo to doňho vošlo, čo sa to stalo. Už bol zvyknutý a zrazu sa zase začal triasť keď som ho chcela hladkať, tak, ako zo začiatku. A potom mi to došlo. Moja Fifinka mala vtedy hnačku, a od zverolekára dostala injekcie, ktoré som jej každý večer pichala. A ona pritom tak jačala, jak keby som ju z kože drala. A to všetko počul Alfréd, ktorý si z toho musel vydedukovať, že sa deje niečo strašne zlé. A takto to dopadlo. Fifinku som odvtedy pichala tak, aby to Alfréd nepočul, a ten si za pár dní zas zvykol. Kamoškine morča zase dostalo takýto šok po tom, čo bolo prvý raz za búrky samo doma.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.